Бхагавадгита 7.19 Bhagavadgītā 7.19 — 11 переводов, 2 комментария

Сравнение русских переводов и санскритских комментариев «Бхагавадгиты» — стих за стихом.

Переводы

Петров 1788

bhagavadgita-1788
bahūnāṃ janmanām ante jñānavān māṃ prapadyate ।
vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā sudurlabhaḥ ॥

Казначеева 1909

bhagavadgita-1909
bahūnāṃ janmanām ante jñānavān māṃ prapadyate ।
vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā sudurlabhaḥ ॥

Каменская и де Манциарли 1914

bhagavadgita-1914
bahūnāṃ janmanām ante jñānavān māṃ prapadyate ।
vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā sudurlabhaḥ ॥

Смирнов 1977

bhagavadgita-smirnov
bahūnāṃ janmanāmante jñānavānmāṃ prapadyate । БхГ 7.19
vāsudevaḥ sarvamiti sa mahātmā sudurlabhaḥ ॥19 БхГ 7.19॥

Прабхупада 1984

bhagavadgita-prabhupada
bahūnāṃ janmanāmante jñānavānmāṃ prapadyate |
vāsudevaḥ sarvamiti sa mahātmā sudurlabhaḥ || 19 ||

Семенцов 1999

bhagavadgita-sementsov
bahūnāṃ janmanāmante jñānavānmāṃ prapadyate । БхГ 7.19
vāsudevaḥ sarvamiti sa mahātmā sudurlabhaḥ ॥19 БхГ 7.19॥

Эрман 2009

bhagavadgita-erman
bahūnāṃ janmanāmante jñānavānmāṃ prapadyate । БхГ 7.19
vāsudevaḥ sarvamiti sa mahātmā sudurlabhaḥ ॥19 БхГ 7.19॥

Бурба 2009

bhagavadgita-burba
7.19 bahūnāṃ janmanām ante jñānavān māṃ prapadyate |
vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā sudurlabhaḥ ||

Шри Шарма 2015

bhagavadgita-sharma
bahūnāṃ janmanāmante jñānavānmāṃ prapadyate ।
vāsudevaḥ sarvamiti sa mahātmā sudurlabhaḥ ॥ BhG 7.19॥

Блиндерман 2016

bhagavadgita-radha
bahūnāṃ janmanām ante, jñānavān māṃ prapadyate
vāsudevaḥ sarvam iti, sa mahātmā su-durlabhaḥ|| BhG 7.19
Сборники

Сборник переводов 1788–2016

bhagavadgity
बहूनां जन्मनामन्ते ज्ञानवान्मां प्रपद्यते ।
वासुदेवः सर्वमिति स महात्मा सुदुर्लभः ॥ १९ ॥

bahūnāṃ janmanām ante jñānavān māṃ prapadyate ।
vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā sudurlabhaḥ ॥

Комментарии

Рамануджа. Гитабхашья

ramanuja_gitabhashya
bahūnāṃ janmanām ante jñānavān māṃ prapadyate |
vāsudevas sarvam iti sa mahātmā sudurlabhaḥ || BhG_7.19
bahūnāṃ janmanām ante jñānavān māṃ prapadyate | vāsu-devas sarvam iti sa mahā-ātmā sudurlabhaḥ ||
nālpasaṃkhyāsaṅkhyātānāṃ puṇyajanmanāṃ phalam idam, yan maccheṣataikarasātmayāthātmyajñānapūrvakaṃ matprapadanam; api tu bahūnāṃ janmanāṃ puṇyajanmanām ante avasāne, vāsudevaśeṣataikaraso 'haṃ tadāyattasvarūpasthitipravṛttiś ca; sa cāsaṅkhyeyaiḥ kalyāṇaguṇagaṇaiḥ parataraḥ iti jñānavān bhūtvā, vāsudeva eva mama paramaprāpyaṃ prāpakaṃ ca, anyad api yan manorathavartiṃ sa eva mama tat sarvam iti māṃ prapadyate mām upāste; sa mahātmā mahāmanāḥ sudurlabhaḥ durlabhataro loke / vāsudevas sarvam ity asyāyam evārthaḥ, "priyo hi jñānino 'tyartham aham", "āsthitas sa hi yuktātmā mām evānuttamāṃ gatim" iti prakramāt / jñānavāṃś cāyam uktalakṣaṇa eva, asyaiva pūrvoktajñānitvāt, bhūmir āpaḥ" ity ārabhya, "ahaṅkāra itīyaṃ me bhinnā prakṛtir aṣṭadhā / apareyam itas tv anyāṃ prakṛtiṃ viddhi me parām / jīvabhūtām" iti hi cetanācetanaprakṛtidvayasya paramapuruṣaśeṣataikarasatoktā; "ahaṃ kṛtsnasya jagataḥ prabhavaḥ pralayas tathā / mattaḥ parataraṃ nānyat kiñcid asti dhanañjaya" ity ārabhya, "ye caiva sāttvikā bhāvā rājasās tāmasāś ca ye / matta eveti tān viddhi na tv ahaṃ teṣu te mayi // iti prakṛtidvayasya kāryakāraṇobhayāvasthasya paramapuruṣāyattasvarūpasthitipravṛttitvaṃ paramapuruṣasya ca sarvaiḥ prakāraiḥ sarvasmāt parataratvam uktam; ataḥ sa evātra jñānīty ucyate // (BhGR_1.7-19)
na alpa-saṃkhyā-saṅkhyātānāṃ puṇya-janmanāṃ phalam idam, yan mac-cheṣatā-eka-rasa-ātma-yāthātmya-jñāna-pūrvakaṃ mat-prapadanam; api tu bahūnāṃ janmanāṃ puṇya-janmanām ante avasāne, vāsu-deva-śeṣatā-eka-raso 'haṃ tad-āyatta-sva-rūpa-sthiti-pravṛttiś ca; sa ca asaṅkhyeyaiḥ kalyāṇa-guṇa-gaṇaiḥ parataraḥ iti jñānavān bhūtvā, vāsu-deva eva mama parama-prāpyaṃ prāpakaṃ ca, anyad api yan mano-ratha-vartiṃ sa eva mama tat sarvam iti māṃ prapadyate mām upāste; sa mahā-ātmā mahā-manāḥ sudurlabhaḥ durlabhataro loke / vāsu-devas sarvam ity asya ayam eva arthaḥ, "priyo hi jñānino 'tyartham aham", "āsthitas sa hi yukta-ātmā mām eva anuttamāṃ gatim" iti prakramāt / jñānavāṃś ca ayam ukta-lakṣaṇa eva, asya eva pūrva-ukta-jñānitvāt, bhūmir āpaḥ" ity ārabhya, "ahaṅkāra iti iyaṃ me bhinnā prakṛtir aṣṭadhā / apara īyam itas tv anyāṃ prakṛtiṃ viddhi me parām / jīva-bhūtām" iti hi cetana-acetana-prakṛti-dvayasya parama-puruṣa-śeṣatā-eka-rasata ūktā; "ahaṃ kṛtsnasya jagataḥ prabhavaḥ pralayas tathā / mattaḥ parataraṃ na anyat kiñcid asti dhanañjaya" ity ārabhya, "ye ca eva sāttvikā bhāvā rājasās tāmasāś ca ye / matta eva iti tān viddhi na tv ahaṃ teṣu te mayi // iti prakṛti-dvayasya kārya-kāraṇa-ubhaya-avasthasya parama-puruṣa-āyatta-sva-rūpa-sthiti-pravṛttitvaṃ parama-puruṣasya ca sarvaiḥ prakāraiḥ sarvasmāt parataratvam uktam; ataḥ sa eva atra jñāni īty ucyate //
tasya jñānino durlabhatvam evopapādayati -- (BhGR_p186638)
tasya jñānino durlabhatvam eva upapādayati ---

Абхинавагупта. Гитартхасанграха

gitarthasamgraha-abhinavagupta
bahūnāṃ janmanāmante jñānavān māṃ prapadyate |
vāsudevaḥ sarvamiti sa mahātmā sudurlabhaḥ ||19||

ye tu māṃ bhajante te sukṛtinaḥ te ca catvāraḥ | sarve caite udārāḥ; yato'nye kṛpaṇabuddhayaḥ, ārtinivāraṇamarthādi ca tulyapāṇipādodaraśarīrasattvebhyo'dhikataraṃ vā ātmanyūnebhyo mārgayante| jñānyapekṣayā tu nyūnasattvāḥ | yatasteṣāṃ tāvatyapi bhedo'sti; 'bhagavata idamahamabhilaṣyāmi' – iti bhedasya sphuṭapratibhāsāt | jñānī tu māmevābhedatayāvalambate iti tato'hamabhinna eva | tasya cāhameva priyo, natu phalam | ata eva sa ‘vāsudeva eva sarvam' - ityevaṃ dṛḍhapratipattipavitrīkṛtahṛdayaḥ ||19||