Бхагавадгита 2.12 Bhagavadgītā 2.12 — 11 переводов, 2 комментария

Сравнение русских переводов и санскритских комментариев «Бхагавадгиты» — стих за стихом.

Переводы

Петров 1788

bhagavadgita-1788
na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ ।
na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayam ataḥ param ॥

Казначеева 1909

bhagavadgita-1909
na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ ।
na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayam ataḥ param ॥

Каменская и де Манциарли 1914

bhagavadgita-1914
na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ ।
na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayam ataḥ param ॥

Смирнов 1977

bhagavadgita-smirnov
na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ । БхГ 2.12
na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayamataḥ param ॥12 БхГ 2.12॥

Прабхупада 1984

bhagavadgita-prabhupada
na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ |
na caiva nabhaviṣyāmaḥ sarve vayamataḥ param || 12 ||

Семенцов 1999

bhagavadgita-sementsov
na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ । БхГ 2.12
na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayamataḥ param ॥12 БхГ 2.12॥

Эрман 2009

bhagavadgita-erman
na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ । БхГ 2.12
na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayamataḥ param ॥12 БхГ 2.12॥

Бурба 2009

bhagavadgita-burba
2.12 na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ |
na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayam ataḥ param ||

Шри Шарма 2015

bhagavadgita-sharma
na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ ।
na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayamataḥ param ॥ BhG 2.12॥

Блиндерман 2016

bhagavadgita-radha
na tv evāhaṃ jātu nāsaṃ, na tvaṃ neme janādhipāḥ|
na caiva na bhaviṣyāmaḥ, sarve vayam ataḥ param|| BhG 2.12
Сборники

Сборник переводов 1788–2016

bhagavadgity
न त्वेवाहं जातु नासं न त्वं नेमे जनाधिपाः ।
न चैव न भविष्यामः सर्वे वयमतः परम् ॥ १२ ॥

na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ ।
na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayam ataḥ param ॥

Комментарии

Рамануджа. Гитабхашья

ramanuja_gitabhashya
na tv evāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ |
na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayam ataḥ param || BhG_2.12
na tv eva ahaṃ jātu nā asaṃ na tvaṃ na ime jana-adhipāḥ | na ca eva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayam ataḥ param ||
ahaṃ sarveśvaras tāvat, ataḥ vartamānāt pūrvasmin anādau kāle, na nāsam -- api tv āsam / tvanmukhāś caite īśitavyāḥ kṣetrajñāḥ na nāsam; api tv āsan / ahaṃ ca yūyaṃ ca sarve vayam, ataḥ parasmin anante kāle, na caiva na bhaviṣyāmaḥ; api tu bhaviṣyāma eva / yathāhaṃ sarveśvaraḥ paramātmā nitya iti nātra saṃśayaḥ, tathaiva bhavantaḥ kṣetrajñā ātmāno 'pi nityā eveti mantavyāḥ // (BhGR_2.12)
ahaṃ sarva-īśvaras tāvat, ataḥ vartamānāt pūrvasmin anādau kāle, na nā asam --- api tv āsam / tvan-mukhāś ca ete īśitavyāḥ kṣetra-jñāḥ na nā asam; api tv āsan / ahaṃ ca yūyaṃ ca sarve vayam, ataḥ parasmin anante kāle, na ca eva na bhaviṣyāmaḥ; api tu bhaviṣyāma eva / yatha āhaṃ sarva-īśvaraḥ parama-ātmā nitya iti na atra saṃśayaḥ, tatha aiva bhavantaḥ kṣetra-jñā ātmāno 'pi nityā eva iti mantavyāḥ //
kiṃ ca guror advitīya-ātma-vijñānād eva brahma-ajñānasya sa-kāryasya vinaṣṭatvāc śiṣyaṃ praty upadeśo niṣprayojanaḥ / gurus taj-jñānaṃ ca kalpitam iti cet, śiṣya-taj-jñānayor api kalpitatvāt tad apy anivartakam / kalpitatve 'pi pūrva-virodhitvena nivartakam iti cet, tad acārya-jñāne 'pi samānam iti tad eva nivartakaṃ bhavati ity upadeśa-anarthakyam eva --- iti kṛtam asamīcīna-vādaiḥ //
evaṃ bhagavataḥ sarveśvarād atmanām, parasparaṃ ca, bhedaḥ pāramārthika iti bhagavataivoktam iti pratīyate; ajñānamohitaṃ prati tannivṛttaye pārmārthikanityatvopadeśasamaye aham, tvam, ime, sarve, vayam iti vyapadeśāt / aupacārikātmabhedavāde hi ātmabhedasyātāttvikatvena tattvopadeśasamaye bhedanirdeśo na saṃgacchate / bhagavaduktātmabhedaḥ svābhāvika iti śrutir apy āha, "nityo nityānāṃ cetanaś cetanānām eko bahūnāṃ yo vidadhāti kāmān" iti / nityānāṃ bahūnāṃ cetanānāṃ ya eko nityaś cetanas san kāmān vidadhātītyarthaḥ / ajñānakṛtabhedadṛṣṭivāde tu paramapuruṣasya paramārthadṛṣter nirviśeṣakūṭasthanityacaitanyātmayāthātmyasākṣātkārān nivṛttājñānatatkāryatayā ajñānakṛtabhedadarśanaṃ tanmūlopadeśādivyavahārāś ca na saṃgacchante / atha paramapuruṣasyādhigatādvaitajñānasya bādhitānuvṛttirūpam idaṃ bhedajñānaṃ dagdhapaṭādivan na bandhakam ity ucyate -- naitad upapadyate; marīcikājalajñānādikaṃ hi bādhitam anuvartamānaṃ na jalāharaṇādipravṛttihetuḥ / evam atrāpy advaitajñānena bādhitaṃ bhedajñānam anuvartamānam api mithyārthaviṣayatvaniścayān nopadeśādipravṛttihetur bhavati / na ceśvarasya pūrvam ajñasya śāstrādhigatatattvajñānatayā bādhitānuvṛttiḥ śakyate vaktum; "yaḥ sarvajñaḥ sarvavit", "parāsya śaktir vividhaiva śrūyate svābhāvikī jñānabalakriyā ca", "vedāhaṃ samatītāni vartamānāni cārjuna / bhaviṣyāṇi ca bhūtāni māṃ tu veda na kaścana" iti śrutismṛtivirodhāt / kiṃ ca paramapuruṣaś ca idānīṃtanaguruparamparā ca, advitīyātmasvarūpaniścaye sati anuvartamāne 'pi bhedajñāne, svaniścayānurūpam advitīyātmajñānaṃ kasmā upadiśatīti vaktavyam // pratibimbavatpratīyamānebhyo 'rjunādibhya iti cet -- naitad upapadyate; na hy anunmattaḥ ko 'pi maṇikṛpāṇadarpaṇādiṣu pratīyamāneṣu svātmapratibimbeṣu, teṣāṃ svātmano 'nanyatvaṃ jānan, tebhyaḥ kim apy upadiśati / bādhitānuvṛttir api tair na śakyate vaktum; bādhakenādvitīyātmajñānenātmavyatiriktabhedajñānakāraṇasyānāder vinaṣṭatvāt / dvicandrajñānādau tu candraikatvajñānena pāramārthikatimirādidoṣasya dvicandrajñānahetor avinaṣṭatvād bādhitānuvṛttir yuktā; anuvartamānam api prabalapramāṇabādhitatvenā-kiṃcitkaram / iha tu bhedajñānasya saviṣayasya sakāraṇasyā-pāramārthikatvena vastuyāthātmyajñānavinaṣṭatvān na kathañcid api bādhitānuvṛttiḥ saṃbhavati / ataḥ sarveśvarasyedānīṃtanaguruparamparāyāś ca tattvajñānam asti cet, bhedadarśanatatkāryopadeśādyasaṃbhavaḥ / nāsti cet, ajñānasya taddhetoḥ sthitatvenājñatvād eva sutarām upadeśo na saṃbhavati // (BhGR_p27002)
evaṃ bhagavataḥ sarva-īśvarād atmanām, parasparaṃ ca, bhedaḥ pāramārthika iti bhagavata aiva uktam iti pratīyate; ajñāna-mohitaṃ prati tan-nivṛttaye pārmārthika-nityatva-upadeśa-samaye aham, tvam, ime, sarve, vayam iti vyapadeśāt / aupacārika-ātma-bheda-vāde hi ātma-bhedasya atāttvikatvena tattva-upadeśa-samaye bheda-nirdeśo na saṃgacchate / bhagavad-ukta-ātma-bhedaḥ svābhāvika iti śrutir apy āha, "nityo nityānāṃ cetanaś cetanānām eko bahūnāṃ yo vidadhāti kāmān" iti / nityānāṃ bahūnāṃ cetanānāṃ ya eko nityaś cetanas san kāmān vidadhāti ity-arthaḥ / ajñāna-kṛta-bheda-dṛṣṭi-vāde tu parama-puruṣasya parama-artha-dṛṣter nirviśeṣa-kūṭa-stha-nitya-caitanya-ātma-yāthātmya-sākṣātkārān nivṛtta-ajñāna-tat-kāryatayā ajñāna-kṛta-bheda-darśanaṃ tan-mūla-upadeśa-ādi-vyavahārāś ca na saṃgacchante / atha parama-puruṣasya adhigata-advaita-jñānasya bādhita-anuvṛtti-rūpam idaṃ bheda-jñānaṃ dagdha-paṭa-ādivan na bandhakam ity ucyate --- na etad upapadyate; marīcikā-jala-jñāna-ādikaṃ hi bādhitam anuvartamānaṃ na jalā-haraṇa-ādi-pravṛtti-hetuḥ / evam atra apy advaita-jñānena bādhitaṃ bheda-jñānam anuvartamānam api mithyā-artha-viṣayatva-niścayān na upadeśa-ādi-pravṛtti-hetur bhavati / na cā iśvarasya pūrvam ajñasya śāstra-adhigata-tattva-jñānatayā bādhita-anuvṛttiḥ śakyate vaktum; "yaḥ sarva-jñaḥ sarva-vit", "para āsya śaktir vividha aiva śrūyate svābhāvikī jñāna-bala-kriyā ca", "veda ahaṃ samatītāni vartamānāni ca arjuna / bhaviṣyāṇi ca bhūtāni māṃ tu veda na kaścana" iti śruti-smṛti-virodhāt / kiṃ ca parama-puruṣaś ca idānīṃtana-guru-paramparā ca, advitīya-ātma-sva-rūpa-niścaye sati anuvartamāne 'pi bheda-jñāne, sva-niścaya-anurūpam advitīya-ātma-jñānaṃ kasmā upadiśati iti vaktavyam // pratibimbavat-pratīyamānebhyo 'rjuna-ādibhya iti cet --- na etad upapadyate; na hy anunmattaḥ ko 'pi maṇi-kṛpāṇa-darpaṇa-ādiṣu pratīyamāneṣu sva-ātma-pratibimbeṣu, teṣāṃ sva-ātmano 'nanyatvaṃ jānan, tebhyaḥ kim apy upadiśati / bādhita-anuvṛttir api tair na śakyate vaktum; bādhakena advitīya-ātma-jñānenā atma-vyatirikta-bheda-jñāna-kāraṇasya anāder vinaṣṭatvāt / dvi-candra-jñāna-ādau tu candra-ekatva-jñānena pāramārthika-timira-ādi-doṣasya dvi-candra-jñāna-hetor avinaṣṭatvād bādhita-anuvṛttir yuktā; anuvartamānam api prabala-pramāṇa-bādhitatvena a-kiṃcit-karam / iha tu bheda-jñānasya sa-viṣayasya sa-kāraṇasya a-pāramārthikatvena vastu-yāthātmya-jñāna-vinaṣṭatvān na kathañcid api bādhita-anuvṛttiḥ saṃbhavati / ataḥ sarva-īśvarasya idānīṃtana-guru-paramparāyāś ca tattva-jñānam asti cet, bheda-darśana-tat-kārya-upadeśa-ādy-asaṃbhavaḥ / na asti cet, a-jñānasya tad-dhetoḥ sthitatvena ajñatvād eva sutarām upadeśo na saṃbhavati //
kiṃ ca guror advitīyātmavijñānād eva brahmājñānasya sakāryasya vinaṣṭatvāc śiṣyaṃ praty upadeśo niṣprayojanaḥ / gurus tajjñānaṃ ca kalpitam iti cet, śiṣyatajjñānayor api kalpitatvāt tad apy anivartakam / kalpitatve 'pi pūrvavirodhitvena nivartakam iti cet, tad acāryajñāne 'pi samānam iti tad eva nivartakaṃ bhavatīty upadeśānarthakyam eva -- iti kṛtam asamīcīnavādaiḥ // (BhGR_2.12)
ahaṃ sarva-īśvaras tāvat, ataḥ vartamānāt pūrvasmin anādau kāle, na nā asam --- api tv āsam / tvan-mukhāś ca ete īśitavyāḥ kṣetra-jñāḥ na nā asam; api tv āsan / ahaṃ ca yūyaṃ ca sarve vayam, ataḥ parasmin anante kāle, na ca eva na bhaviṣyāmaḥ; api tu bhaviṣyāma eva / yatha āhaṃ sarva-īśvaraḥ parama-ātmā nitya iti na atra saṃśayaḥ, tatha aiva bhavantaḥ kṣetra-jñā ātmāno 'pi nityā eva iti mantavyāḥ //
kiṃ ca guror advitīya-ātma-vijñānād eva brahma-ajñānasya sa-kāryasya vinaṣṭatvāc śiṣyaṃ praty upadeśo niṣprayojanaḥ / gurus taj-jñānaṃ ca kalpitam iti cet, śiṣya-taj-jñānayor api kalpitatvāt tad apy anivartakam / kalpitatve 'pi pūrva-virodhitvena nivartakam iti cet, tad acārya-jñāne 'pi samānam iti tad eva nivartakaṃ bhavati ity upadeśa-anarthakyam eva --- iti kṛtam asamīcīna-vādaiḥ //

Абхинавагупта. Гитартхасанграха

gitarthasamgraha-abhinavagupta
aśocyānanvaśocastvaṃ prājñavannābhibhāṣase |
gatāsūnagatāsūṃśca nānuśocanti paṇḍitāḥ ||12||

śocitumaśakyaṃ kalevaraṃ - sadā naśvaratvāt, aśocanārhamātmānaṃ ca śocasi | na kaścit gatāsuḥ - mṛtaḥ, agatāsuḥ - jīvanvā śocyo'sti | tathāhi-ātmā tāvadavināśī, nānāśarīreṣu sañcarataḥ kāsya śocyatā | na ca dehantarasañcāre eva śocyatā | evaṃ hi yauvanādāvapi śocyatā bhavet ||12||
evamarthadvayamāha